Rozumieť/nerozumieť suiseki.
Z internetovej komunikácie mi potešiteľne vychádza čoraz väčší záujem o tvorbu sugestívnych kameňov – suiseki. V tomto príspevku by som chcel subjektívne reagovať na veľmi častú poznámku typu: „... ja síce kameňom nerozumiem...“ .
Nuž teda, čo je to rozumieť umeniu? (Lebo tvorba sugestívnych kameňov je, podľa môjho názoru, umenie, nie zberateľstvo, ako to možno skromne, ale nenáležite nazývajú u našich susedov sami suisekisti.) Umenie je schopnosť tvoriť – v tomto prípade – priestorové výtvarné dielo, ktoré na človeka pôsobí esteticky. To je najdôležitejším a najvznešenejším cieľom umenia – uspokojovať estetické potreby ľudí, ponúkať také diela, ktoré vzbudzujú predovšetkým radosť, spirituálne obohacujú človeka a určitým spôsobom ho nútia k zamysleniu až meditácii, teda zanechávajú emocionálnu stopu – dojem. Každý sugestívny dojem vzniká v hlave človeka. Len človek – svojimi očami a svojim myslením – rozhoduje o tom, čo je preňho pekné (zdôrazňujem: preňho!), čo ho dojíma, nad čím sa chce zamyslieť, alebo vice versa, čo ho necháva ľahostajným, resp. čo vôbec nevníma. Preto je umenie výsostne subjektívne a tak krásne rôznorodé. Teraz už teda všetci rozumieme umeniu, a tým aj sugestívnym kameňom – suiseki JJJ. Nebojte sa im rozumieť!
Zjednodušene povedané: ak sa vám kameň na podložke páči, tak mu rozumiete!
Prirodzene – alebo vážne, ak chcete – je to až príliš zjednodušený záver. Miera porozumenia sugestívnym kameňom – suiseki je, okrem subjektívneho pocitu zväčša pozitívnych emócií, určovaná aj mierou znalosti histórie, filozofie, mytológie a ďalších geopolitických okolností, charakterizujúcich miesto a čas, kde a kedy umenie suiseki vzniklo a dlhé stáročia sa vyvíjalo. K bližšiemu poznaniu, a tým aj ohodnoteniu tvorby sugestívnych kameňov, prispievajú aj vedomosti o vyhľadávaní kameňov a technike ich ošetrovania, výrobe daizy, spôsoboch prezentácie a pod.
Ako prísť k suiseki
Aj keď sa okrídlene hovorí, že „suiseki možno nájsť všade“, tento slogan slúži skôr len na povzbudenie pre začínajúcich suisekistom, pretože skutočne pekný, nezvyčajný až unikátny kameň nájdete len výnimočne, a to za výdatného prispenia znalosti lokálnych geologických, fyzikálnochemických a klimatologických podmienok, no a navyše s veľkou dávkou šťastia. Je to prirodzene prvý krok k vytvoreniu sugestívneho kameňa – suiseki. Ale pozor! Mojou skúsenosťou pri výpravách za kameňmi je: tisíce kameňov pozrieť, 10 zobrať, a z nich, po dlhšom rozmýšľaní len jeden pretvoriť na skutočne zaujímavé suiseki.
Druhým krokom (ale poriadne dlhým), ktorý je potrebné najmä začiatočníkom neustále zdôrazňovať, je znalosť a najmä realizácia techniky a technológie opracovania či ošetrovania kameňa. Ide o dlhodobý proces, ktorý začína očistením, pokračuje „rozprávaním sa s kameňom“, hľadaním pohľadovej strany, a končí (alebo presnejšie nikdy nekončí!) dlhodobým leštením a hladením, dlhodobým leštením a hladením, dlhodobým leštením a hladením.... Je to časovo mimoriadne náročná fáza tvorby suiseki. Pokiaľ by sa zanedbala, nemôže ísť v žiadnom prípade o hodnotný exponát. Mojou zásadou je, že suiseki, ktoré považujem za „exponát“, nevystavujem skôr ako po roku od nájdenia kameňa. Až keď mikročiastočky ľudskej ruky trvale zostanú prilipnuté na povrchu kameňa, keď kameň „zostarne“ a získa patinu, možno uvažovať o jeho uložení na drevený podstavec.
A to už je ďalšia etapa tvorby sugestívnych kameňov, ktorej poznanie, alebo aj priame vytvorenie podstavca, zvyšuje stupeň vhĺbenia sa do podstaty umenia suiseki. Výroba daizy vyžaduje: po prvé inšpiráciu pre vhodný tvar, vycibrenú teóriou a zhliadnutím tisícky exponátov suiseki, po druhé znalosť dreva, nástrojov, technológie, prípravkov na úpravu dreva a podobne, ale predovšetkým, a to je potretie, pomerne značnú remeselnú zručnosť, priestor i čas pre túto činnosť. To sa, žiaľ, javí pre niekoho ako neprekonateľná technická prekážka, a preto aj ťažko možno očakávať masové rozšírenie umenia tvorby sugestívnych kameňov.
Vy začnite trebárs tým, že nájdený zaujímavý kameň budete považovať za suvenír z oblasti, kde ste ho našli, dáte si ho do vitríny, prípadne uložíte na drevenú doštičku, neskoršie možno do suibanu, pritom ho budete občas brať do rúk a hladiť a leštiť. Súčasne sa budete vzdelávať v teórii, surfovať po internete a necháte sa inšpirovať navštevovaním výstav a diskusiami s kamarátmi. Potom snáď vyrobíte prvú daizu ... atď.
Alebo si jednoducho obstaráte hotové suiseki – toto unikátne umelecké dielo vytvorené spoločne prírodou a človekom.
Suiseki/nesuiseki? (1)
Ako začínajúci suisekista – nepoznajúc všetky pravidlá tvorby suiseki – som sa často sám spochybňoval a snažil som sa presne vedieť, či to, čo robím, robím správne, čiže, či v podstate tvorím suiseki. Čas plynul. Dlhé roky som sa venoval teórii a čerpal inšpirácie surfovaním po internete. Prezrel som desiatky stránok a ďalšie stránky, na ktoré odkazovali odkazované stránky. Čas dozrieval. Postupne som sa začal zapájať aj do rôznych diskusných fór (to je fór!), do ktorých som, niekedy úmyselne provokačne, vnášal svoje (originálne?) myšlienky. Tým som sa o. i. snažil toto staré východoázijské umenie trochu zmodernizovať, europanizovať alebo, ak chcete, globalizovať. (Ale veď len trochu!) V diskusiách odzneli, okrem laických vyjadrení (začínajúcich obvykle slovami: „Ja síce kameňom nerozumiem, ...“) aj mnohé podnetné a novátorské vyznania, rovnako ako aj konzervatívne a tradicionalistické príspevky. Za najspornejšie však považujem rádobyodborné stanovisko, ktoré – po prezretí fotografie - si uzurpuje výsostne rozhodovať o tom, čo je „echtovné“ japonské suiseki, čo je azda čínske šang-ši (a pritom to vraj nie je suiseki?!) a nebodaj aj čo sú kórejské suseok. Pravda je taká, že aj Číňania i Kórejci vytvárajú napr. pohoria na nízkej daize a pre nich sú to šang-ši a suseok.
Nespochybniteľným faktom je, že medzi sugestívnymi kameňmi rozličnej proveniencie sú rozdiely vyplývajúce z odlišnej histórie, tradície, kultúry a geologických podmienok, ako aj z individuality jednotlivých suisekistov a ich kreativity, odvahy experimentovať či prinášať nový pohľad. Tieto odlišnosti sú úplne prirodzené, najmä ak si uvedomíme, že zbieranie, obdivovanie a vystavovanie krásnych kameňov je staré dve tisícky rokov, neustále sa vyvíjalo a rozširovalo, a to na obrovskom území Číny, Kórey a Japonska, navyše kedysi bez možností komunikácie a konfrontácie. Prvý spis, v ktorom sa spomína prezentácia kameňov v obydliach vyšiel až v 15. stor. a napokon japonský výraz „suiseki“ bol ustálený len pred asi 150 rokmi, spolu s ostatnou terminológiou a štylistickou klasifikáciou. Mimochodom samotné slovo „suiseki“ sa tiež démonizuje. Mnohým vyhovuje jeho zjednodušený, doslovný preklad „voda-kameň“ alebo „kameň z vody“, pričom nie každý vie, toto slovo je, z historicko-jazykového hľadiska, vlastne skrátenou formou japonského všeobsiahleho pojmu „san-sui-kei-džo-seki“, v doslovnom preklade „hora-voda-scenéria-pocit alebo duša (!!)-kameň“.
A aby princípy umenia suiseki boli ešte zamotanejšie: len v Japonsku existuje aj v súčasnosti viacero škôl estetiky, z ktorých každá hlása predovšetkým tie „svoje“ princípy. Tak napr. aj W. Benz, ktorý vlastne pre Európu umenie suiseki objavil (a obrovská vďaka mu za to!) študoval viac-menej iba školu Kaidó (cesta ku kráse) a v praxi sa sám dostáva do diskusií o názvosloví, spôsoboch opracúvania či štýloch suiseki s inými odborníkmi.
Čas dozrel (záver J. Z.): „Suiseki“ (z japončiny) je vo svete najpoužívanejšie pomenovanie pre umenie vyhľadávania, opracúvania a prezentácie krásnych alebo zaujímavých kameňov, ktorým tvar a farbu dala samotná príroda. V niektorých, prevažne tradičných krajinách prevláda iné pomenovanie, ktoré je pravdepodobne staršie než japonské. Japonská taxonómia je však najkomplexnejšia a najprepracovanejšia, a ako taká aj najrozšírenejšia. Vyčerpávajúco zahŕňa v sebe všetky typy, aj objektové suiseki (ktoré niektorí experti označujú za vyslovene čínske kamene) aj povrchové s piktúrou (ktoré sú tak typické pre kórejské kamene).
Suiseki/nesuiseki (2)
Ako bonus k predchádzajúcemu článku som sa pokúsil zozbierať rôzne pomenovanie pre umenie vyhľadávania, opracúvania a prezentácie kameňov, a teda aj produktov tohto umenia. Pritom, vzhľadom na vyššie uvedené zložité okolnosti, nemám ambíciu rozťať tento – pre našinca – gordický uzol, teda motanicu pojmov. Situácia je o to komplikovanejšia, že existujú rozličné transkripcie východoázijských jazykov do latinky a ešte aj rôzne prepisy výslovnosti, napr. z angličtiny do slovenčiny – je to celá veda.
Snažil som sa zozbierať len všeobecné pomenovania v rôznych kútoch sveta – teda nie pomenovanie jednotlivých štýlov. Ak viete o ďalších takýchto termínoch, prosím doplňte. Takže:
japonské pomenovania:
suiseki: voda-kameň, ale aj „pozorovať kameň“, vo svete najfrekventovanejší terminus technicus
aiseki: cenný, vážený, uznávaný, ale aj milovaný kameň
kiseki: zvláštny kameň
kenseki: neobyčajný kameň
meiseki: slávny kameň
kazan: umelá hora
bonsan: vrch v miske
bonseki: miska-kameň, krajina z kameňov v miske
biseki: mechanicky upravovaný (!) krásny kameň
čínske pomenovania:
šang-ši /šan-š´/: elegantný kameň
šang-sek: kameň na kochanie, potešujúci kameň
gong-ši /gon-š´/: kameň vzdelancov, učencov
scholar´s rock (objekt)
yah-ši /ja-š´/: vznešený kameň
ying-ši: krásny kameň
kung-ši: dlho a trpezlivo ošetrovaný kameň, kameň k meditácii
čchi-ši: zvláštny kameň
pchen-šan: hora v miske
šan-šuej pchen-čing: krajina z kameňov
pchen-wan /pen-van/: kamene doplnené postavičkami
čia-šan: umelý vrch
iné pomenovania:
yah-sek (Taiwan): krásny, skvelý kameň
suseok (Kórea): kameň dlhovekosti
miseok (Kórea): krásny kameň
viewing stone (USA): kameň na pozeranie
beautiful artistic stone (USA): nádherný umelecký kameň
artistic natural stone (USA): umelecký prírodný kameň
beloved stone (USA): milovaný kameň
enjoyable stone (USA): potešujúci kameň
palombino (Taliansko)
piedras cósmicas (špan., Južná Amerika)
sugestívny kameň (Slovensko)
