V krajinách Ďalekého východu ľudia odpradávna uctievali kamene, pretože ich považovali za stavebné piliere matky Zeme, kochali sa ich krásou a meditovali nad ich históriou a symbolikou. Pre mnohých filozofov, vzdelancov a hodnostárov boli kamene rovnako živé ako človek, zvieratá a rastliny. Verili, že vo všetkých veciach na celom svete vibruje vitálna energia, nazývaná čchi, ktorá ovplyvňuje v mnohých ohľadoch celú ľudskú existenciu. Úctu a rešpekt voči kameňom ľudia vyjadrovali tým, že ich zbierali a umiestňovali v osobitných priestoroch, kde ...
Koncom 7. stor., kedy sa spôsoby a formy miniaturizácie prírody začali z Číny cez Kóreu dostávať do Japonska, boli už pomerne rozšírené tzv. pchen-šany, t. j. hory v miske. Vytvárali sa hlavne z kameňov, piesku a vody. Dominantným prvkom takejto scenérie, ktorá sa umiestňovala do plochej misky alebo na drevenú platňu, bol zvyčajne kameň pripomínajúci horu, pohorie, bralo, útes, pobrežie, ostrov, jaskyňu alebo podobne. Pokiaľ išlo o solitéry, boli to prevažne vertikálne orientované kamene s fantastickými tvarmi, dutinami a prasklinami, z ktorých sa neskoršie vyvinuli ...
